Prečo? Úplne rovnakú otázku si kládlo asi tristo ľudí oblečených v čiernom, ktorí prišli, aby si uctili jeho pamiatku. V kostole sa rozliehal zvuk orgánu, smutné tóny, ťahavý spev. Pozerala som na nástenné maľby a vdychovala vôňu kadidla. Smútok a bezmocnosť sa odrážali v každom páre očí okolo mňa. Prečo zomrel? Prečo? Prečo si mladý, dvadsaťpäťročný […]

Táto slnečná hodina Mi priniesla trocha svetla V čase pochmúrnom a zlom Kedy sebeckosť môjho ja Nedáva žiadnu odpoveď A dovolí mi na chvíľu vystúpiť zo seba A dovolí mi na chvíľu oddať sa ti A dovolí mi na chvíľu dostať červeň do líc.. Táto slnečná hodina Bude navždy našou Kým sa nestratí V nekonečne všednosti..

Dotyk dotykov sa odohral Keď sa oči stretli v prítmi Keď ešte nikto ani nedúfal Čo prinesie ten letmý, No veľmi trúfalý pohľad. Píšem ti o svojej túžbe Nespútanej Chcela som Ťa pozvať ďalej Ale býva so mnou samota A tá nenávidí lásku. Hoci ja V jej tieni Tíško Milujem..

Akrobat pocitov Sa zmocnil môjho srdca Spúšťa ma na lane túžby Do horúceho pekla Kde uhlíky pochybností Vypália tvoje meno Do lona ženy Čo v posteli spí Každý večer Viac Ako len Sama

Baví ma olizovať jazykom cencúle mladosti byť pevnou, pružnou jednotkou radosti. Biť sa za pravdu, lásku, mier za tie všetky veľké slová a gestá. Baví ma byť tvoja záchranná vesta.

Čakám ťa na konci dňa Moja sladká ilúzia Sedím a bdiem Nad Tebou Aby si nezanikla V spleti reality Dní cválajúcich Ďaleko od seba. Hladkám ťa po pamäti Prikladám ústa k hraniciam vzduchu Rukami objímam Prázdnotu izby Ty do nej vstupuješ Obavy zmizli.