Rubrika: Nezaradené

Oľga má troch synov. Všetci traja študovaní, krásni chalani, s dobrou prácou. Ženy sa predbiehajú o ich priazeň. Sú výborne vychovaní, gentlemani, k ženám sa správajú s úctou. Presne, ako ich otec. Oľga má jedného z najlepších mužov, akých poznám. Pracovitý, slušný, priateľský, láskavý. Oľga pije. Doma má schované fľaše a potajomky, niekedy aj menej […]

Pozerala sa na svoje chudé ruky. V priebehu dvoch mesiacov schudla skoro desať kíl. Vždy bola štíhla, teraz už skoro spriesvitnela. Nejedla, trápila sa. Začali jej vypadávať vlasy. Prepadnuté líca, veľké tmavé oči, v ktorých sa odrážal strach. Niekedy sa človek najviac bojí sám seba. Po skončení materskej dovolenky s mladším synom si začala hľadať prácu. V novinách […]

Pršíš Mi do srdca Malými kvapkami Smutnokrásneho dažďa Čo sfarebneli Na priezračnodúhovo Azda Viac než chvíľu Chcem Nech pršíš Navždy Nech spolu Lúštime Hravú asymetriu Búrkových mrakov

S tiažou V podvedomí Mokrými vlasmi Kráčam Tmavosivým Nočným mestom S vyhasnutými očami A otáznikmi Pozerám Na tvoje okná Vysvietené A prázdne Preč sú Dotyky Preč si Celý Mlčky na tvári S dažďom Rozpúšťam seba Ako cukor V kaluži Pred tvojím domom

Vyliezli sme na strechu A ovoniavali jar Jazykom si sa dotkol Žltého lúča slnka A pošteklil ma ním na krku Dýchal si pokožku Presýtenú milovaním Hladkal teplo Sálajúce z tiel Chladené Malými kvapkami Aprílovej prehánky Vyliezli sme na strechu A ovoniavali jar

Perličky sypúce sa z krku Dve minúty Rozfúkaného dažďa Zlaté lupene Dolu schodmi Kroky A jeho úsmev Na zastávke Hluché steny A červenomodré pery Tíšené Každým nádychom

Aké je zvláštne ráno vstávať Budík šesť dvadsať Rozospatá Rozmrzená Nastavujem opakovanie Šesť tridsať Tik tak Plynú sekundy, minúty A ja ešte snívam Šesť štyridsať Čoraz tesnejšie sa prisúvam Do tvojho objatia Čoraz viac Chcem vtlačiť seba do teba A už nikdy nepozerať na ručičky Čo neúprosne ukazujú Že o chvíľu musím opäť odísť

Objímam Tvoje nahé telo Nedýcham Nech nenaruším Najmenším pohybom Dokonalosť chvíle Pohládzam Hodvábnu Smotanovú pokožku Schovávam si Studené nohy A kradnem Troška tepla Znova Neodolám…

Voľná Ako vietor Pohrávajúci sa S padákmi Rozfúkanej púpavy Voľná Ako milión kvapiek Čo spolu Rozhučali Ľadový vodopád Voľná Ako melódia Tichý Zvuk klavíra Pretkávaný tónmi huslí Voľná V krajine Kde „ľúbim ťa“ Už Nikto nepoužíva

Na dlani Som ti ponúkla Celú mňa A ty Si sfúkol Moju dušu Vypálil srdce Zobral telo Pomaľované Čiernymi kvetmi A zbožňoval Len obal Vdýchla som prázdno Obrátila zrkadlo Vnútra pamäte A zabudla Dnes bolo leto Ostalo v tráve…