Pozerala sa na svoje chudé ruky. V priebehu dvoch mesiacov schudla skoro desať kíl. Vždy bola štíhla, teraz už skoro spriesvitnela. Nejedla, trápila sa. Začali jej vypadávať vlasy. Prepadnuté líca, veľké tmavé oči, v ktorých sa odrážal strach. Niekedy sa človek najviac bojí sám seba. Po skončení materskej dovolenky s mladším synom si začala hľadať prácu. V novinách našla inzerát ponúkajúci zaujímavú pozíciu a spĺňala všetky podmienky. Prihlásila sa spolu s kamarátkou. Onedlho zazvonil telefón a prišlo pozvanie na pohovor. O štrnástej, v kaviarni miestneho hotela, nakoľko firma sídli v inom meste a tu len otvára svoju pobočku, nech prídu obe. Káva, minerálka a viac si ani jedna nepamätá. Znásilnenie, trestné oznámenie. Súd. Vyhrážky a následné prenasledovanie. Bála sa aj pozerať z okna, často tam videla cudzie autá, ktoré pozorovali dom. Interrupcia. Zvláštny pohľad manžela. Výčitky, kvôli nechcenému, ale aj tak zabitému dieťaťu. Čo ak to bolo dievčatko, po ktorom vždy tak túžila? Kvôli obrovskému vypätiu skončila na psychiatrii s diagnózou schizofrénia… Ležala na posteli, občas priviazaná, občas jej bolo lepšie a v nočnej košeli a v župane sa prechádzala nemocničným parkom. Mala rada slnko, ktoré jej prehrievalo stále studené telo a lúčmi sa hralo s čiernymi hustými vlasmi. Niekedy mala dni, kedy sa cítila dobre. Bola veselá, smiala sa, predstavovala si, ako sa bude hrať doma s deťmi, ako im bude pomáhať písať úlohy do školy. Upečie im ich milovaný čokoládový koláč. Hodiny sa túlila k manželovi, hladkala ho po ruke a snívala o tom, ako dokončia a zariadia ich domček. Niekedy to bolo peklo. Meravo ležala, pozerala do stropu. Nechcela vidieť nikoho, plakala, triasla sa.
Pozerala na svoje chudé ruky. Pozerala do zrkadla v kúpeľni a nespoznávala samú seba. Ľudská troska, ktorej bytie bolo závislé na liekoch od psychiatra. Ustavičné pády, ktoré stáli veľa energie ju, aj celú rodinu. Už nevládze, nevládze ďalej… Zobrala fľaštičku liekov, všetky prehltla a zapila vodou. O pol hodinu sa vráti manžel s deťmi, šiel po ne do škôlky.
Vlado sa vrátil skoro po troch hodinách. Zobral ešte deti na prechádzku a zmrzlinu, vonku bolo pekne a sám potreboval byť na vzduchu. V dome bolo ticho. Potom si všimol obraz, ktorý mu do smrti ostane v hlave. Mária ležala na zemi. Studená, mŕtva. Vo veku dvadsaťdeväť rokov pokus o výkrik neostal pokusom, ale odišla navždy. Jeho milovaná Mária. Vrátil sa neskoro.